Profil školy

Z kroniky školy

 

Od školského roka 1919/1920 je zachovaná školská kronika písaná správcom školy Emilom Jókövím.

 Za správcu  závadskej školy bol ustanovený dňa 12.septembra 1920 a ako sám píše „ stal sa prvým štátnym učiteľom v novej Československej republike.“Školu a opatrovňu prevzal od Jána Zseltvayho. O niekoľko dní na to sa za učiteľov hlásili  Jindrich Svoboda a Berta Nováková učitelia z Českej republiky. Keď sa to dozvedeli Závadčania vyslali ku správcovi školy richtára a niekoľkých predstaviteľov obecného zastupiteľstva, ktorí sa vyslovili „že oni ku Českým učiteľom dietky svoje do školy nepošlú, ba ani Českých učiteľov v obci trpieť nebudú..“  Žiadali správcu  školy o prímluvu na inšpektoráte školskom a o slovenských učiteľov pre svoje deti. Prečo takto reagovali občania, je nám ťažko posúdiť. Môžeme si len z historického kontextu domyslieť, že sa báli, aby českí učitelia nenútili deti po česky rozprávať. Dovtedy  sa deti maďarsky v škole učili. „Správcovi sa podarilo obyvateľov uspokojiť a učitelia sa mohli dať do vznešenej práce.“  Do školy bolo zapísaných 214 každodenných  a 40 opakujúcich žiakov. Učiť sa začalo 1.decembra 1920.Vyučovali českí učitelia Berta Nováková, Jindrich Svoboda, a Emil Jokövi- správca školy. V škole sa nachádzali len maďarské učebnice, len Biblia bola v slovenskom jazyku. Tak sa učilo čítať z Biblie a z modlitebných knižiek, ktoré si deti nosili z domu.

Na 6. marca zaslal správca školy všetkým rodičom, inteligencii a kuratoviátu pozvanie  na oslavu 70-tých narodenín T.G. Masaryka. V kostole sa začala veľkolepá slávnosť, potom pokračovala v škole. Ako píše kronika, všetci si pochvaľovali, že takú peknú slávnosť ešte nemali.

Školský rok 1919/1920 sa po 28 týždňoch skončil. V záverečnom príhovore správca deťom na srdce ukladal „aby sa aj v prázdninách slušne, poriadne držali, rodičov poslúchali, starých aj na uliciach verejne uctili.“

V šk. roku 1922/ 23 učitelia založili „Vzdelávajúci a čítajúci spolok, v ktorom sa čítajú dobré a osožné knižky a časopisy, a učitelia udržiavajú prednášky. Takúto prednášku mal v spolku 18.februára učiteľ Július Herchl, o vývine zeme, o kamennom uhlí, na ktorej sa zúčastnili všetci údovia a veľa obyvateľov  bolo prítomných,  a ktorá sa každému páčila a bola pre každého poučením.“

V kronike je zaznamenaná každá i ta najmenšia udalosť. Medzi tie smutnejšie správy patria úmrtia žiakov, ktorí zomreli na šarlach. Ale žiaľ, vyskytuje sa tu aj záznam o úmrtí jeden z prvých učiteliek školy slečny Vilmy Gröblovej, ktorá 14. apríla ochorela a 23.apríla zomrela. Na poslednej ceste ju v Brezne odprevádzal celý učiteľský zbor a vybratí žiaci.

Často učitelia organizovali aj rôzne výlety do okolitej prírody i okolitých dedín. 12.mája 1923 navštívili Bacúch. Kronika zachytáva túto udalosť takto: "Radostiplný deň sme usporiadali dietkam naším 12 mája, keď sme ich odšikovali na výlet do Bacúcha. Vesele spievali, celou cestou, ktorú sme tam idúc peši vykonali:"

V Bacúchu si pozreli štátnu nádržku pitnej vody, napili sa zo znamenitého prameňa kyselky a pozreli ohňom spustošenú dedinu, ktorá rok predtým vyhorela.

Na konci školského roka  sa uskutočnil zápis detí na budúci rok. K zápisu museli prísť všetky deti, nie ako v súčasnosti len prváci. Závadčania, ako sa v kronike uvádza, boli konzervatívni a vládne nariadenie nerešpektovali. Zo 180 žiakov bolo v stanovenom termíne zapísaných len 80, ostatní tak ako po minulé roky prišli k zápisu 1.septembra. Od školského roka1923/24 sa začala 7 ročná povinná školská dochádzka.