V dňoch od 13. 2. – 17. 2. 2023 sa žiaci siedmeho ročníka, pod vedením pani učiteliek Eleny Gregušovej a Zuzany Škútovej, zúčastnili lyžiarskeho výcviku v SKI Telgárt. Počasie im prialo, bolo nádherne. Lyžiari si zdokonalili svoje zručnosti a všetci nelyžiari zvládli základy lyžovania a jazdy na vleku. Žiaci zažili veľa zábavy, úžasnú lyžovačku a domov si odniesli veľa krásnych zážitkov, o ktorých napísali aj krásne básne. Veď posúďte sami...
Báseň č. 1.
Keď nám ráno budík zvonil,
každý z nás už slzy ronil.
Desať minút pred odchodom ,
lopta lieta hore stropom.
Keď sme išli na raňajky,
Timka chcela hrať krvavé hánky.
Na lyžiach sa nám darilo,
málo pádov postačilo.
Potom domov svižným krokom,
Timka padla na zadok bokom.
Takto sme sa pobavili,
nádherný deň ukončili.
(Timea Petrovičová, Richard Frgelec, Simona Tkáčiková)
Báseň č. 2.
Dočkal sa už prvý pádu,
pozdravujme z diaľky Magdu.
Všetkým v očiach smrť sa zračí,
po páde sa každý mračí.
Simonka nám rezignuje,
v lyžovaní pokračuje.
Vlek už k zemi nám ju ťahá,
márna bola naša snaha.
Magda sa nám povaľuje,
palicami rozmetuje.
Po bruchu ju kotva vlečie,
strach, že v bunde sa pripečie.
Hlavy sa nám točia veľmi,
netrafíme dnuka dvermi.
Ryža tvrdá ako skala,
zuby padajú nám zľava.
Snaha o foto je márna,
dobehla nás naša karma.
Z nôh nás ťahá všetkých k zemi,
z úst nám taktiež veľmi pení.
Sáre nohy rozmotávať,
bolesť rýchlo zarozprávať.
To len francúzom sa darí,
nám ostatným len sa marí.
V autobuse debata,
sprostá prilba zakliata.
Z hlavy dole sa mi nedá,
bude mojím ušiam beda.
Čaju v kuchyni sa chystá veľa,
po koberci Anča sťa strela behá.
Dupkom nám už stoja vlasy,
čo to bude za trest asi?
Chlapec na nás kuká z diaľky,
dajte pozor na topánky.
Mobily nám zobrali,
vôbec sme sa nesmiali.
Rýmy ťažko v hlave loviť,
pre nápady v mysli snoriť.
Výbuch smiechu v našej izbe,
kvety rôzne vláčili sme.
Bitka o vankúše sedí,
každého z nás po nej smädí.
Prežili sme krásny deň,
zdá sa nám už o ňom sen.
(Timea Petrovičová, Richard Frgelec, Simona Tkáčiková)
Báseň č. 3.
Ráno sme sa zobudili,
o pol siedmej sme sa bili.
Učiteľka rozhodla sa,
na veľký vlek ide sa.
Skoro sme sa pokakali,
kým sme na vlek vyšľapali.
Padali sme ako hrušky,
naháňali nás tam učky.
Všetci sme sa zlepšovali,
piatu jazdu sme už dali.
Po chvíli nás smäd ovládol,
dali sme si čajík s medom.
Mali sme veľa roboty,
učiteľky s fotkami robili drahoty.
Do domu sme bežali,
aby sme sa zohriali.
Na večeru za hodinku,
dali sme si palacinku.
Mobily nám zobrali,
aby sme sa nehrali.
Ku večeru prišla hádka,
čo budeme robiť zajtra?
Skryli sme sa pod posteľ,
báli sme sa o sto šesť.
Svetlo sme si vypli,
pod posteľ sa skryli.
K stolu sme si posadali,
túto báseň vytvorili.
A do spŕšky sme sa hodili,
hlavy sme si umyli.
Takto sa skončil náš krásny deň,
dúfajme, že to nebol iba sen.
(Sára Saksová, Diana Voletzová, Anna Štefanidesová, Anežka Ďuricová, Magdaléna Chovancová)
Báseň č. 4.
Ráno, ako každý deň,
zobudil nás hlúpy sen.
Z kotvy nás už boleli zadky,
ťahalo nám na lopatky.
Deň úžasný za nami,
ale ďalší pred nami.
Krásny lyžiarsky sme zažili,
veľa srandy sme si užili.
Už taký nezažijeme,
tak posledný deň si užijeme.
(Sára Saksová, Diana Voletzová, Anna Štefanidesová, Anežka Ďuricová, Magdaléna Chovancová)
PaedDr. Zuzana Škútová
Mgr. Elena Gregušová